Koberec 7

Autor: Juraj Brenišin | 28.7.2013 o 13:25 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  70x

7. kapitola o ceste za cestou

 

Dnes sa chystáme na Vianoce alebo akokoľvek to tu volajú. Zdobíme celý dom hlúposťami ako by bol nejaký špeciálny deň. Nerozumiem tomu, prečo na deň narcisov nezahalíme celé ulice, ba čo ulice, celé mestá do žltého šatu, ale na Vianoce sú lesklé gule a svetielká rozvešané po celom námestí? Každý z nás čaká na úžasného Ježiška, ktorý nám snáď nedonesie len nejakú tú ponožku (dúfajme, že bude mať aj pár), ale aj zopár zrniečok lásky, pokoja či priateľstva. Dokonca aj ateistické detičky čakajú, že mesiáš balíkom darčekov rozbije ich okná, či naplní ich túžby nezmyselnosťami...a nemyslite si, že ja som tiež nečakal na nejaké to autíčko...

Je to zapredanie sa viere? Alebo reklame? Nie, je to zapredanie sa našej hlúpej túžbe niečo vlastniť, vlastniť bez zásluhy, veď prečo sa modliť, keď Ježiško aj tak zatiaľ každý rok prišiel? Prečo byť naozaj dobrý, keď manželka mi aj tak kúpi novú žiletku? Prečo nebyť pokorným a milým človekom celý rok, keď sa pred príchodom stromčeka vyspovedám, veď to stačí? Už len jedna otázka, kto z vás si kedy želal v ozdobnom papieri zabalenú nirvánu, či iné pozdvihnutie duše, zabúdame na ňu? To je fuk, veď máme nový mixér, veď mám tú krásnu knihu, ktorú som si prial...Je mi jedno, že hoci verím v posmrtný život (nie, môj prípad, len generalizujem), tak si moja dušička vyhníva len v bahne nového auta...nothing really matters, nothing else matters...

Chvíľka ticha, nech sa môžem vyzvracať do TESCO tašky...ďakujem.

Každopádne, nechcel som práve o tomto, skôr som si uvedomil, že som tu už skoro rok (oukej, chýba mi ešte štvrťka). Domov na Slovensku prestal existovať, nahradilo ho náručie novej zeme, novej strechy, novej lásky, nového sveta. Vravím nového, ale to skôr už ten prapôvodný domov by bol pre mňa nový. Ako ľahko som ušiel pred (zo?) svojim životom, všetko zmizlo v jednej jedinej chvíľke bláznenia nespokojného imbecila, bola to sila, ktorá ma odtiaľ vytrhla, alebo slabosť, ktorá ma odtiaľ vyhnala?

-Miláčik, na čo myslíš?-, vianočná pusa a možno aj kapustnica bude.

-Na niečo...povedať „na nič" by bolo príliš klišé.-

-A to niečo je čo?-

-Hmm, všetko a určite aj to nič.-

-Sáša, prestaň a odpovedz mi normálne.-, už sa mračí.

-Prepáč, ale ja to ozaj neviem, myšlienky sa mi v jednom súlade chaoticky šinú hlavou.-, myslite, si čo chcete, ale neklamal som.

-Ako chceš. Poď mi pomôcť s tou výzdobou.-, ako správne zamilovaná, mi prestala rozumieť na jej obvyklej úrovni.

Čím to je, že ako náhle prepadneme citu, tak sme tak zraniteľní? Nie druhým, ale paranojou, ktorá je čisto len a len našou záležitosťou, čím samozrejme a zákonite ubližujeme tomu druhému, ktorého ľúbime. Človek je smiešna záležitosť...

-Čo s našimi sliepkami?-, vbehol mi do hlavy Iľja.

-No čo by s nimi malo byť, veď im je dobre v tej kúpeľni.-

-Nebuď ako blbý ochranca..., aj ony si zaslúžia Vianoce.-, viem, že má pravdu, to len TO niečo v mojej hlave mi nedá myslieť.

-Ako chceš sliepke spraviť Vianoce?-, naozaj smutne na mňa pozrel, asi už tušil, že prichádza náš koniec.

-Nemáš to v sebe?-

-Čo? Čo nemám v sebe?!-

-Slepačie Vianoce...skoro ako Veľká noc...-

-Iľja, prestaň! Prestaň! Lezieš mi už na nervy s tými blbosťami...!-

-Prepáč...som myslel, že sa ti to bude páčiť, mi to príde ako pekná vec...aspoň k tým sliepkám...-

-Sorry, ozaj sorry Iľja, som to tak nemyslel, poď, dáme im aspoň niečo...-, skúsil som to s ospravedlňujúcim žmurkaním. Iľja na mňa nedôverčivo pozrel.

-Tak povedz, ako im chceš urobiť sviatky?-, vedel som, že je to skúška.

-Červíky. Dáme im červíky.-

-Veď žiadne nemáme.-

-Pôjdeme do petshopu, tam nám dajú červíky!-, už naozaj kričala zo mňa radosť (a aj nádej, že po ceste zbadám niečo absolútne úžasné pre Nasťu).

Iľja len zatlieskal a hneď sme boli jasní, smer mesto, opäť. Po hodinách túlania sme sa konečne zastavili v obchode so zvieracími potrebami a na naše šťastie sme sa dostali aj k dážďovkám. Iľja sa už nemohol dočkať kedy tie slepačie Vianoce budú, no ja som sa ešte naspäť vrátiť nechcel, tak som sa pustil do siahodlhého monológu, ktorý zahŕňal, dve mŕtve dážďovky a otravné ženy, takže sme si potriasli rukami a zastavili sme sa na pivo. Iľja živo skúmal dážďovky a ja som riešil v myšlienkách moju dilemu, či mu to povedať alebo nie, zhodnotil som že vzhľadom na to, že ide o divné pochyby, tak to nechám tak, kým sa mi neustáli jedná z misiek váh mojej mysle. Zahľadel som sa na toho malého chlapca v tele dospelého pološialeného muža so zelenými očami. Šťuchol červíka do pomyselného bruška a pozrel na mňa. Vážne sa napil z piva a prehovoril:

-Sáša. Ja viem.-

-Čo? Čo vieš?-

-Viem, že už nemôžeš obsedieť na mieste. Len Nasťa bude smutná a v konečnom dôsledku aj ja.-

-I...I...Iľja...prekvapil si ma.-

-Ty mňa nie, už ťa poznám. Len tá Nasťa...myslí si, že tu už budeš naveky.-

-Mrzí ma to...mám vás všetkých strašne rád, ale už cítim, že tu nemám čo ďalej robiť.-, Iľja pomaly vstal a objal ma. Mal som pocit, ako by ma objímal brat. Skutočne smutný moment.

-Aj my ťa máme radi.-

Také jednoduché slová a (hoci je to klišé) bolo v nich toľko sily. Vyjadrenie domova, mal som tu brata, dievča, strechu, zážitky, peniaze, všetko, úplne všetko a aj tak som sa potreboval pohnúť ďalej? A aj to len preto, aby som...to je vlastne až hudba budúcnosti. Nasťy som to toho večera ešte nepovedal, predsa len jej rozžiarené očká pri svetle sviečok stromčeka a neskôr jej rozžiarené telo v mikulášskom odeve mi to nedovolili. Bola dokonale šťastná, blažení nevedomí. Cítil som sa kvôli tomu najskôr veľmi zle, ale potom som tieto pocity viny vzdal a nechal som večer plynúť pod heslom „No future", aspoň to spôsobilo, že som sa rozžiaril aj ja, takže Nasťa sa tešila ešte viac. Vrcholom večera boli sliepočky, porozkladali sme červíky po dlážke, no oslávenci z toho nijako mimoriadne vzrušený neboli, keď mi napadlo, že veď sliepky ich prakticky vyďobávajú zo zeme, tak sme pritiahli koberec a predstavenie sa konalo. Jeden koberec prišiel a druhý Koberec sa chystal odísť...

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bez zmien bude padať ďalej

Na decembrovom straníckom sneme v Prešove bude Smer v najhoršej kondícii od svojho vzniku v roku 1999.

EKONOMIKA

Smer nechce vyšetriť ďalšiu kauzu

Za to, aby sa na financovanie predsedníctva pozrel NKÚ nehlasoval nikto zo Smeru.

ŠPORT

Kuzminovej vyšiel návrat a skončila v prvej desiatke

Víťazkou druhého šprintu sezóny sa stala Laura Dahlmeierová.


Už ste čítali?