Koberec 32 (časť 5. - Rohožka 10 /bonus/)

Autor: Juraj Brenišin | 24.11.2013 o 14:01 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  69x

32. kapitola o ceste za cestou

 

Ak ste už niekedy upadli do dlhšieho bezvedomia, tak to možno poznáte. Všade bolo bielo a hodiny a minúty ani nebežali a dokonca sa ani nevliekli, jednoducho plynuli podľa svojej pokrivenej ľubovôle. Spomenul som si na Matrix, na scénu s tým obrovským bielym prázdnym priestorom, akurát tu nebol žiadny Morpheus ani Neo ani nejaká vojna, bolo tu len prázdno. Sedím si tu teda stratený niekde v mojom pod(bez)vedomí a snažím sa spomenúť si, čo ma tu priviedlo? Ako som sa sem dostal? Bohužiaľ som sa nevedel rozpamätať ani na mäkké f a iné písmená. To som sa tu už narodil a všetko vždy bolo len dočasným výplodom môjho kómatického mozgu? Úprimne pochybujem.

Takže po nejakom čase sa pochopiteľne rozhodujem kráčať po priestore, stále nikde nič až kým nenarazím na bránu v malom vydaní. Teda úprimne som do nich takmer narazil, pretože som si ich všimol až na poslednú chvíľu. Hoci je to jediná vec, ktorá sa tu okrem mňa nachádza, mám strach ju otvoriť. Predsa len, čo tu tie dvere preboha robia, v tomto prázdne? Času mám dosť, takže pokojne sa pred ne posadím a meditujem. Vybavuje sa mi spomienka na ženu v mestskej hromadnej doprave. Stredný vek, skôr mladšia, veľmi pekná, dokonca žiari viac ako slnko, ktoré pečie asfaltový koláč všade navôkol. Nasadla a posadila sa cez sklo oproti mne. Nemôžem z nej odtrhnúť pohľad, ešteže mám slnečné okuliare, aspoň nevyzerám ako úchylak. Autobus ide a jediný spôsobuje pohyb v tomto sparnom mdlom dni. Žena oproti mne akosi v prítmí tónovaných mreží karosérie stráca svoju žiaru, možno len prechádzame cez nejaký tieň. Ďalšia zastávka a zase sa hýbeme. Odrazu mám pocit, že naše pohľady sa stretli, ale stretli? Okamžite sa oprela o plece a zatvorila oči, unavenejší pohľad som ešte nezažil. Viete, neverím veľmi ezoterizmom, energizmom a všeobecne ani nejakým podivným organizmom, ale neviem sa ubrániť. Odovzdala mi nejakú dôležitú energetickú správu? Neblbni. Tak prečo ten pokles? Byť tak na moment v jej živote a to len aby som vedel aký deň prežila, prečo je taká zničená... Prečo myslím v tomto úžasne znepokojivo-božskom momente práve na toto? Asi je to metafora, moja myseľ sa snaží samej sebe zvestovať čo sa stalo? Pravdepodobne, vlastne si musím zívnuť. Ako je možné byť v bezvedomí a zjavený len v svojej hlave a zívať? Vysvetlí mi to niekto?

Otvorím tie dvere a hneď sa cítim ako v ten deň, nič sa nehýbe, jediné čo prúdi svetom je dusivé teplo.

Človek by čakal niečo úžasné, ale nič viac ako jedná miestnosť Vás nečaká. Tu som za smrťou, tu som v tom ohromnom Raji?! Predsa len som človek a nič iné ako normálne lásky, sklamania, možno smútky ma nečaká. Čo iné by normálny človek mohol chcieť? V čo viac by som mohol dúfať? V nič... Tu stojím pred tebou pane, možno Pane. Nechcem už nikam ísť, ale na druhú stranu vezmi si ma, o nič iné nestojím.

Na moje veľké prekvapenie ma tu nečaká žiadne rozhrešenie ani milosť ani niečo veľkolepé. Čaká tu len nejaký hnusný malý chlapec... pozerá na mňa ako keby som bol niekedy umrel. A umrel som? Fakt som v peknej kaši?! Nič viac len tento malý blbeček a skončil som?!

-Ahoj.-

-Ahoj tiež, či Pánbohdaj?-

-Ako sa máš?-

-Ako asi? Očividne som mŕtvy. Ako sa asi môžem mať?-

-Ako len chceš...-

-Ale ako chcem?! Si Boh, určite, tak mi to povedz Otče, ako sa mám mať?!-

-Ako len chceš...-

-Ako chcem?!... Ako sa vôbec chcem mať...-

-Povedz Peter, čo by si chcel?-

-Čo by som chcel? Niet jednoduchšej otázky... Vlastne čo by som chcel? Chcem žiť! Nie, nie... inak Chcem opustiť tento svet, prečo ešte nie som mŕtvy?-

-Asi z nejakého dôvodu.-

-Z akého?! Pre tvoje veľké pobavenie?-

Áno, asi som tu len preto. Prečo iné ako Božie pobavenie? Ja som, ty si, on lomené ona je, my sme a tak ďalej... všetci sme tu len tak...

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bez zmien bude padať ďalej

Na decembrovom straníckom sneme v Prešove bude Smer v najhoršej kondícii od svojho vzniku v roku 1999.

SVET

Pozrite si, ako za dva roky zničila vojna Donecké letisko

Miesto bojov medzi proruskými separatistami a ukrajinskou armádou.

EKONOMIKA

Smer nechce vyšetriť ďalšiu kauzu

Za to, aby sa na financovanie predsedníctva pozrel NKÚ nehlasoval nikto zo Smeru.


Už ste čítali?