Koberec 34 (časť 6. - Koberček 2)

Autor: Juraj Brenišin | 5.12.2013 o 18:12 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  85x

34. kapitola o ceste za cestou

 

Hluk. Tma. Záblesk svetla. Druhý. Tretí. Hluk. Všade prebieha nekontrolovateľný pohyb. Masa tiel sa mieša v hroznom víre. Hluk. Žmurkám do blýskajúcich svetiel. Odišla. Asi sa jej zdalo, že sa s ňou nechcem rozprávať. Skúšala. Mám to predsa skúsiť? Hluk. No dobre, poďme, rozhýb sa a daj sa do reči. Hluk.

-Ahoj, neboj, nie som úchyl. -

-Prosím?-

-Sakra, to som si asi nepomohol, čo? Ale neboj sa, naozaj nie som úchyl... to znelo ešte horšie, hm?-

-No, áno.-

-Nevadí, skúsil som.-

-Tancuješ?-

-A mám?-

-Prosím?-

-Nič nič, už pôsobím úplne divne, hm?-

-Hej.-, bodaj by som nepôsobil divne, som na diskotéke, neviem vlastne ani prečo. Z jednej strany do mňa buší hudba a z druhej táto pripito-prihlúpla dievčina.

-Piješ?-, veľmi dobrá otázka.

-Celý večer pijem.-, hulákam jej naspäť do tváre. Chápem, že chce aby som ju pozval.

-A čo piješ?-

-Všetko... ale nemám už peniaze. A ty čo piješ?-

-Vodku. Fakt nemáš peniaze?-

-Len nejaké centy.-

-Nevadí, ja ťa pozvem.-

Hluk.

-Oukej.-

Skôr než som sa postavil, ju zachytila ruka jej super múdro sa tváriacej kamarátky a posadila ju. Nestihol som ani namietať a už sa otočila ku mne. Podľa pohľadu som očakával, že sa teraz dozviem jednu zo zásadných životných múdrosti.

-Počuj, takto ti poviem. Ja keď niekam idem, tak si dám tak jeden, dva. Chápeš?-

-No nerozprávaš svahilsky, takže áno, a?-, myslím, že pohľadom ma preťala na minimálne sedemstotridsaťosem častí.

-Čo?-

-Nič nič, len som trápny.-

-Takže nie že ťa ešte kočena pozýva, ale ty ju. Vždy kámo, chápeš?-

Bez slov som si zapálil a v hlave sa mi rozsvietil nápis „ZLATOKOPKA". Takže by som rád apeloval na ženy: To naozaj? Akože neplatíte vstup, lebo ste ženy. Podľa vyberanej módy odhadujem, že nedostatkom peňazí netrpíte a aj tak si necháte všetko platiť? Je to zdravé vôbec? Fakt na ženy pôsobí najlepšie bankomat a hotovosť v ňom? Ozaj mám pocit, že niektoré ženy by chceli všetko zadarmo a najlepšie, keby sme im za to ešte platili. A čo to je prosím pekne za debilnú otázku, ktorá sa pripája za každú vetu? Chápeš? Nie, fakt nechápem.

-Heh, ale ja nemám peniaze už žiadne.-

-Tak sa nebav s kočenami. Chápeš?-, skončilo to dlhým pohľadom na mňa. Bol tak dlhý a zlovestný, že som sa až obzrel, či niekto za mnou nestojí. Nie, nestál, patrilo to predsa len mne. Naozaj milé a sympatické dievča. Začalo mi byť zvláštne nenaplniteľne smutno. Od kamarátky som vyžobral peniaze, aby som sa mohol rozprávať aspoň s tou jednou dievčinou. Dvakrát vodka.

-Hmm, dobré bola.-, usmial som sa cez pocit na vracanie.

-Nie, nebola.-, zakrivila sa tvár vedľa mňa.

-No, nebola, pravda.-

-Tak prečo si povedal, že bola?-

-Čo ja viem? Robím formu.-, usmial som sa. Začudovane na mňa uprela svoje opité očká. -Už to len zhoršujem, hm?-, tento krát som vystrúhal, čo najtrápnejší úškrn.

Pokrútila hlavou a stiahla ma na parket. Mám dojem, že som narazil na najneúspešnejšiu samičku pod touto strechou, hneď sa začala eroticky zvíjať na parkete. Všimol som si, že nie som jediný, koho to zarazilo. Vlastne mi už začínalo byť celkom do smiechu, začal som trápne prestupovať z nohy na nohu. Zrazu už bola na nalepená na mne, pri štvrtom obtretí zadkom o akúkoľvek časť môjho tela mi už bolo skutočne do popuku a myslím, že len slušnosť ma zastavila. Našťastie sa zmenila pieseň na skákavku a parket začal nadskakovať v jej rytme a tak toto háremové žieňa muselo vzdať svoj tanec. To poskakovanie asi nerobilo dobre jej žalúdku, keďže sa s podivným výrazom pýtala naspäť sedieť. Vďaka Ti Pane. V rýchlosti som sa obzrel po klube a zazdalo sa mi, že všetci sú tu akosi takí istí. Mal som pocit, že nikto sa neprišiel zabávať, všetci prišli len z čistej živočíšnej túžby po pohlavných rozdieloch, teda okrem tých dvoch lezbičiek v strede parketu. Nejako som tu nezapadal, bolo mi smutno.

Opäť som sedel a moja prísediaca bola buď už urazená, alebo pochopila, že sa veľmi múdro rozprávať nebudeme. Skúsila to ešte asi trikrát, ale vďaka hudbe sme sa ani poriadne nepočuli a tak len zvesila hlavu a sedela. Ja som si zapálil a napil sa z piva, obkolesovalo ma hrozne veľa ľudí, ale mal som pocit, že sedím na tom známom Opustenom ostrove z hádanky „Čo by si si so sebou vzal, ak by si šiel na opustený ostrov?". Ja som si zobral požužlaný balíček cigariet, polofunkčný zapaľovač a pivo neúmerne drahé jeho objemu. Hluk. Odrazu ma trhlo a pozrel som medzi ľudí... a stála tam. Ona. Chvíľku som si myslel, že za ňou pôjdem, ale došlo mi, že tam skutočne nie je, to ju len moje vedomie zhmotnilo do predstavy. Nenútene stála a jemne sa vlnila do rytmu hluku, na rozdiel od toho predchádzajúceho tanca bol tento zmyselný. Vyžarovalo z nej všetko, jej milota, jej krása, jej bystrosť, jej diabolskosť a jej božskosť. Hlavne posledné dve sa v nej miešali ozaj badateľne. Vlasy jej obopínali tvár, ktorá bola tou najkrajšou aká sa kedy niesla na tom najúžasnejšom krku. Ten sa dotýkal najladnejších kľúčnych kostí. Dve dokonalé budúce nádoby na mlieko a najlepšie hračky pod Slnkom. No nebudem pokračovať ďalej, proste tam bola taká, aká len Ona vie byť. Preto mi bolo smutno. Citeľne mi chýbala. Asi je očividné, že už mi nie je súdené nažívať si osamote, nie odkedy som ju stretol. Žieňa vedľa mňa do mňa drglo, žmurkol som a Jej už nikde. Obzrel som sa vedľa.

-Zoberieš ma domov?-, hlúpo sa na mňa usmiala. Aj keby som bol býval chcel, tak som nemohol. Bola tu predsa Ona a ja som vedel, že je správne, aby som s ňou bol. Okrem iného, keď si preberiem Jej atribúty, tak už ani nemám pocit, že tá osoba vedľa mňa je ženského pohlavia. Láska je krutá, ku všetkým a bez rozdielu. Pokrútil som hlavou.

-Prečo?-

-Ja som Ti taký hanblivý typ.-, sebaisto som sa usmial. Aj tak nechápala koľká bije.

-Akože?-

-Kašli na to.-, uzavrel som naše malé milé stretnutie. Už sa vracala jej kamarátka, ktorá mi dala tú super radu do života, tak som si rýchlo zbalil veci a doslova som utiekol von. Hluk. Ticho. Už ostalo len tupé hrmenie okien. Zhlboka som sa nadýchol a pľúca mi až po okraj naplnil krásny chladivý vzduch. Akoby do mňa vstúpila nová nevinná čistá duša. Pozrel som sa do neba a musel som sa usmievať, konečne úprimne a slobodne. Mesiac mi zalieval tvár oslnivým odrazom Slnka a hviezdičky ma bodali do očí, stromy navôkol šumeli svojím voňavým lístím a ja som bol stred toho všetkého. Bola to neuveriteľná harmónia, žiadny ľudia, len tráva a v nej sa tmoliace chrobáčiky. Ešte aj to psie hovno pri obrubníku dokonale zapadalo. Obzrel som sa a klub za mnou sa metal hlukom a tmou, tu bolo ticho a svetlo, pokoj. Byť viac nábožensky založený, tak by som tvrdil, že som dosiahol osvietenie. Cítil som sa ako všetko, len nie ako človek. Ten odporný prízemný tvor bažiaci len po pote iného tela, cítil som. Až po vrch ma napĺňal horko-sladký nápoj lásky, nie len ľudskej, svetovej. Ak by na mňa v tom okamihu prehovorila veverička alebo by Gaia rozďavila svoje hrozné útroby a spýtala by sa ma ako sa mám, tak by som sa vôbec neprekvapil, bolo by to proste prirodzeným poriadkom. Lenže v konečnom dôsledku som predsa len človekom ostal a preto ľudskému utiecť nemôžem. Spomenul som si na tú moja femme fatale a bol som opäť ľudskými nohami späť, pevne na Zemi. Mesiac zrazu nudne osvetľoval ošumelý park predo mnou, listy boli pokrčené a neznesiteľným šumením zaplavovali okolie, ten zvuk prenikal až do mäsa. Chrobáky sa jeden cez druhého váľali v nekonečnom krviprelievaní. Hviezdy boli príliš ďaleko a zastieral ich opar mesta. Všetko vyžarovalo hrozný chaos. Chýbal tu ten jeden element, ktorý by to opäť všetko spojil do nebeskej krásy, Ona.

Láske sa naozaj utiecť nedá.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bez zmien bude padať ďalej

Na decembrovom straníckom sneme v Prešove bude Smer v najhoršej kondícii od svojho vzniku v roku 1999.

SVET

Pozrite si, ako za dva roky zničila vojna Donecké letisko

Miesto bojov medzi proruskými separatistami a ukrajinskou armádou.

EKONOMIKA

Smer nechce vyšetriť ďalšiu kauzu

Za to, aby sa na financovanie predsedníctva pozrel NKÚ nehlasoval nikto zo Smeru.


Už ste čítali?